Fotosúťaž PMVRO

Organizátori

Partneri fotosúťaže

mmikolasik

Záštitu nad fotosúťažou prevzalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

A+ R A-

Prečo ľudské práva a Miléniové rozvojové ciele?

Ľudské práva v rozvojovej spolupráci

Podľa Úradu Vysokého komisára pre ľudské práva OSN, rozvojová pomoc a dodržiavanie ľudských práv podporuje blahobyt a slobodu, založenú na dôstojnosti a rovnosti medzi ľuďmi. Chudoba je dôsledkom znevýhodnenia a vylúčenia. Chudoba neznamená len nedostatok materiálnych statkov a príležitostí, ale aj nedostatok sociálnych statkov, ako je zdravie, prístup k vzdelaniu, osobná bezpečnosť, kultúrna identita, občianske práva, možnosť podieľať sa na politickom riadení a i. Porušovanie ľudských práv je tak príčinou, ako aj dôsledkom chudoby.

Jedným z cieľov tejto súťaže je zvýšiť povedomie verejnosti v oblasti základných ľudských práv a slobôd. Dôraz je kladený na tieto oblasti:

a) Rodová rovnosť
2/3 negramotnej populácie (800 miliónov ľudí) tvoria ženy, pol milióna žien ročne umrie pri pôrode, jedna z troch žien je vystavená fyzickému alebo sexuálnemu násiliu a podiel žien na politickom živote je minimálny. Rodová rovnosť je kľúčová pri ekonomickom a sociálnom rozvoji krajín. Prístup žien k vzdelaniu, investície do zdravia dievčat a žien a možnosť vstupu na trh práce sú základom na ceste k rodovej rovnosti.

b) Práva detí
Všetky členské štáty OSN ratifikovali Konvenciu práv dieťaťa z roku 1990. Napriek tomu sú práva dieťaťa v niektorých krajinách dennodenne porušované. Mnohé žijú v extrémnej chudobe, v podvýžive, bez prístupu k pitnej vode, zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu.

c) Inklúzia zdravotne postihnutých obyvateľov
Konvencia práv ľudí s postihnutím z roku 2006 formuluje ich práva v rôznych oblastiach (vzdelanie, pracovný trh, zdravotný systém,...), kde je potrebný nediskriminačný prístup a najmä prístupnosť.  Podľa údajov Svetovej banky má v rozvojových krajinách prístup k vhodnej zdravotnej starostlivosti len  1 - 2 % ľudí s postihnutím.

d) Práva etnických menšín a iných zraniteľných skupín obyvateľstva
V dôsledku etnických, náboženských a iných konfliktov dochádza často k nerovnováhe rozloženia síl a tým pádom k diskriminácií niektorých skupín. Špeciálne zraniteľnou skupinou v kontexte rozvojovej a najmä humanitárnej pomoci sú utečenci, vnútorní vysídlenci a často aj navrátilci, ktorých integrácia do spoločnosti znamená často ďalšie obmedzenie zdrojov a služieb pre domovské obyvateľstvo.

e) Občianske práva
Nevyhnutným predpokladom pre rozvoj krajín je uplatňovanie základných občianskych a politických práv. Tieto umožňujú aktívnu, slobodnú a zmysluplnú účasť občanov v rozvojových alebo transformujúcich sa krajinách na riadení spoločnosti, slobodný prístup k informáciám a slobodu združovania.

Miléniové rozvojové ciele

Na Miléniovom samite OSN, v septembri 2000, potvrdilo 189 štátov odhodlanie odstrániť extrémnu chudobu, jej príčiny i následky. Prijatých bolo 8 Miléniových rozvojových cieľov (Millennium Development Goals – MDGs) a časový harmonogram na ich dosiahnutie.

Extrémna chudoba vo svete však pretrváva dodnes. Nie je to náhodou a ani to nie je prirodzené. Najvýznamnejšie príčiny tohto stavu sú nespravodlivý obchod, obrovské dlhy rozvojových krajín, nepostačujúca a málo efektívna pomoc. Napriek opakovaným sľubom svetových politikov sa ani v roku 2011 nezdá, že Miléniové rozvojové ciele o znížení extrémnej chudoby na polovicu, budú do roku 2015 splnené. MDGs sú politickým záväzkom. Bez širokej podpory však skončia ako mnohé podobné sľuby – nesplnené. Tieto ciele by sa mali navzájom posilňovať, pričom každý z nich je sám o sebe dôležitý. Ich dosiahnutie vyžaduje budovanie kapacít pre efektívne, demokratické a zodpovedné vládnutie, ochranu ľudských práv a rešpektovanie právnych princípov.

Rok 2010 predstavoval dôležitý medzník a to aj z dôvodu konania samitu o MDGs v New Yorku 20.- 22. septembra 2010, ktorý sa zaoberal pokrokom, resp. nedostatkami pri dosahovaní MDGs. Výsledkom tohto samitu bol globálny akčný plán na dosiahnutie cieľov do roku 2015.
Pomalé napĺňanie MDGs spočíva skôr v politickej neochote rozvinutých štátov ako v nedostatku finančných prostriedkov. Vo svetovom hospodárstve existuje dostatok financií, ktoré by napomohli dosiahnuť MDGs, avšak je tam nedostatok vôle investovať ich tým správnym smerom.

Prepojenosť dodržiavania ľudských práv a Miléniových rozvojových cieľov dokazuje aj prijatie konceptu ľudských práv do programovania agentúr bilaterálnej a multilaterálnej pomoci. Za posledných desať rokov vzrástol počet konferencií a virtuálnych diskusií o ľudských právach a rozvoji.

Zatiaľ čo politiky rozvojových agentúr kladú čoraz viac dôraz na prepojenie medzi ľudskými právami a rozvojom, v praxi sú oba koncepty často oddelené a exitujú paralelne. Na druhej strane v praxi pozorujeme, že prepojenie Miléniových rozvojových cieľov a ľudských práv je veľmi úzke. Túto skutočnosť by sme chceli sprostredkovať aj prostredníctvom tejto súťaže.

Je to skutočne dôležité? Táto otázka bola položená odborníkom na rozvojovú spoluprácu v roku 2006 počas virtuálnej diskusiu o väzbách medzi ľudskými právami a Miléniovými rozvojovými cieľmi. Záver šesťtýždňovej odbornej diskusie bol taký, že na prepojenosti dodržiavania ľudských práva a Miléniových rozvojových cieľoch skutočne záleží. Koncept ľudských práv je dôležitým nástrojom na dosiahnutie Miléniových rozvojových cieľoch a napomáha zabezpečiť, aby boli tieto ciele dosahované spravodlivým, presným a udržateľný spôsobom.

Prepojenie Miléniových rozvojových cieľov a ľudských práv nám pomáha zostať vernými duchu a vízii Miléniovej deklarácie, ktorá umiestňuje ľudské práva do centra úsilia dosiahnuť ľudský rozvoj.

MDG11. Odstrániť extrémnu chudobu a hlad
Všeobecná deklarácia ľudských práv, článok 25(1); ICESCR článok 11

Jeden dolár na deň predstavuje hranicu takzvanej extrémnej chudoby. V roku 2000 žilo v extrémnej chudobe 1,2 miliardy ľudí.

MDG22. Dosiahnuť všeobecné základné vzdelanie
Všeobecná deklarácia ľudských práv článok 25(1); ICESCR článok 13 and 14; CRC článok 28(1)(a); CEDAW článok 10; CERD článok 5(e)(v)

Častou prekážkou vzdelávania je jeho nedostupnosť a vysoké náklady. Navyše mnohé deti musia namiesto chodenia do školy pracovať, aby pomohli uživiť rodinu.

MDG33. Presadzovať rovnosť pohlaví a posilniť postavenie žien
Všeobecná deklarácia ľudských práv článok 2; CEDAW; ICESCR článok 3; CRC článok 2

Chudobných žien je dvakrát viac ako chudobných mužov. Dôležitým ukazovateľom pokroku v tejto oblasti sa pomer prístupu chlapcov a dievčat k vzdelaniu nestal náhodou. Dve tretiny negramotných dospelých tvoria ženy.

MDG44. Znížiť úmrtnosť detí
Všeobecná deklarácia ľudských práv článok 25; CRC článok 6, 24(2)(a); ICESCR článok 12(2)(a)
MDG55. Zlepšiť zdravie matiek
Všeobecná deklarácia ľudských práv článok 25; CEDAW článok 10(h), 11(f ), 12, 14(b); ICESCR článok 12; CRC článok 24(2)(d); CERD článok 5(e)(iv)
MDG66. Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám
Všeobecná deklarácia ľudských práv článok 25; ICESCR článok 12, CRC článok 24; CEDAW článok 12; CERD článok 5(e)(iv)
MDG77. Zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia
Všeobecná deklarácia ľudských práv článok 25(1); ICESCR článok 11(1) and 12; CEDAW článok 14(2)(h); CRC článok 24; CERD článok 5(e)(iii)
MDG88. Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj
Všeobecná deklarácia ľudských práv článok 22 and 28; ICESCR článok 2(1), 11(1) , 15(4), 22 a 23; CRC článok 4, 24(4) and 28(3)

Súčasťou tohto cieľa je aj záväzok poskytovať každoročne 0,7 % zo svojho hrubého národného dôchodku (HND) na rozvojovú pomoc. Napriek tomu, že tento záväzok prijali všetky vyspelé krajiny, s výnimkou USA, už v roku 1970, darí sa ho napĺňať iba piatim krajinám. Sú to: Nórsko, Švédsko, Dánsko, Holandsko a Luxembursko. Slovensko sa zaviazalo do roku 2010 prispievať 0,17% z HND na oficiálnu rozvojovú pomoc a do roku 2015 dosiahnuť úroveň 0,33%. Realita sa však od sľubov podstatne odlišuje. V roku 2010 sme na ODA prispeli 0,085% z HND a v roku 2013 sme dosiahli len 0,092% z HND.

V tomto cieli sú zahrnuté aj záväzky usilovať sa o dobrú správu vecí verejných, prístup na trh pre vývoz z týchto krajín bez zaťaženia clom a dovoznými kvótami; odpustenie dlhov pre najviac zadlžené krajiny a zrušenie oficiálneho bilaterálneho dlhu; štedrejšie poskytovanie oficiálnej rozvojovej pomoci krajinám, ktoré sa zaviazali k zníženiu chudoby atď.

„Pokiaľ však existuje chudoba, nespravodlivosť a pretrváva obrovská nerovnosť, nikto z nás nemôže odpočívať... Extrémna chudoba a obscénna nespravodlivosť sú také strašné rany našich čias – čias, ktoré sa pýšia dych vyrážajúcim pokrokom vo vede, technológiách, priemysle a hromadení bohatstva – ktoré musia patriť popri otroctve a apartheide medzi sociálne zlá.“
Nelson Mandela, bývalý prezident Juhoafrickej republiky
„Nepotrebujeme od ľudí ich peniaze, potrebujeme ľudí samotných. Svetoví lídri majú silu zmeniť históriu. Ale urobia to až vtedy, keď im milióny ľudí ukážu, že čo je veľa, to je veľa. Nie je to o charite, ale o práve.“
Bob Geldof, írsky hudobník a politický aktivista
„Sme prvou generáciou, ktorá sa môže extrémnej a hlúpej chudobe pozrieť priamo do tváre. Máme peniaze, máme lieky, máme vedu... ale máme dosť vôle na to, aby sme z chudoby naozaj urobili minulosť?“
Bono Vox, írsky hudobník a politický aktivista

CESCR - International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights - Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach
CEDAW- Convention on the Elimination of All Forms of Discrimination against Women- Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien
CRC- Convention on the Rights of the Child- Dohovor o právach dieťaťa
CERD - Convention on the Elimination of All Forms of Racial Discrimination- Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie
ICCPR- International Covenant on Civil and Political Rights- Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach