Fotosúťaž PMVRO

Organizátori

Partneri fotosúťaže

mmikolasik

Záštitu nad fotosúťažou prevzalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

A+ R A-

Víťazné fotografie 2013

Víťazom 3. ročníka fotosúťaže Ľudské práva v rozvojovej spolupráci sa stal Pavol Markovič s fotopríbehom Zmena prichádza zvnútra komunity. Na druhom mieste sa umiestnil Lukáš Zajac s fotopríbehom Škola v mešite a tretie miesto patrí Barbare Gindlovej s fotopríbehom Gruzínsko: Gardabani/vysídlenci z Južného Osetska.

Oficiálne vyhlásenie výsledkov a otvorenie výstavy 30 najlepších fotografií prebehlo 18. októbra 2013 počas Rozvojového dňa, ktorý konal v Starej tržnici v Bratislave. Rozvojovým dňom 2013: Slovensko pomáha vo svete už viac ako 10 rokov sme si pripomenuli 10. výročie založenia Platformy MVRO a programu oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid.

Od 30.10.2013 do 21.11.2013 bola výstava umiestnená v priestoroch Ekonomickej univerzity v Bratislave a od 21.11. do 26.11.2013 bola súčasťou festivalu Jeden svet v kine Lumiere v Bratislave. Ďalej v spolupráci s festivalom Jeden svet putovala do Žiliny (27.1. - 7.2.2014), Richvaldu (15. - 16.2.2014), Ružomberka (10.3. - 13.3.2014) a Prievidze (17.- 22.3.2014).

Tridsať najlepších fotografií vrátane šiestich fotopríbehov bude vystavených v rámci putovnej výstavy po slovenských mestách, ktorá bude vďaka vašim fotografiám poukazovať na prepojenosť dodržiavania ľudských práv a dosiahnutia Miléniových rozvojových cieľov.

Všetkým autorom ďakujeme za zapojenie sa do súťaže a zaslanie zaujímavých fotografií i fotopríbehov. Porotu najviac zaujali práve vaše fotopríbehy, čo sa odrazilo aj v jej výbere. Prajeme vám veľa zaujímavých stretnutí a poznania na ďalších cestách do rozvojových krajín a veríme, že sa zapojíte aj do ďalšieho ročníka súťaže v roku 2014.

1. miesto

  • Zmena prichádza zvnútra komunity

    Upratovačka, pôrodný asistent a žena v domácnosti. O rok neskôr komunitní zdravotnícki pracovníci s pravidelným príjmom, hoci sa zaviazali pokračovať vo svojej práci aj ako dobrovoľníci. Zo dňa na deň rešpektovaní vedením nemocnice, klientmi a klientkami a aj samotnou komunitou, z ktorej vzišli. Z vlastnej vôle zmeniť situáciu vo svojich domovoch a okolí sa prihlásili a absolvovali dvojmesačný tréning zdravotnej starostlivosti o matku a dieťa v kontexte výživy. Stali sa najdôležitejšími článkami v rozvojovej spolupráci medzi slovenskou a kenskou stranou a dnes sú žiadaní aj ako konzultanti pre plánovanie rodičovstva a do CCC (Comprehensive Care Clinic) centier pre liečbu a prevenciu HIV/AIDS. P. Markovič, Keňa, 2013

2. miesto

  • Škola v mešite

    Sabz Dara je dedina chudobná aj na afganské pomery. Najbližšia štátna škola je vzdialená osem kilometrov. Najmä pre malé deti nebolo možné túto vzdialenosť prekonávať pešo – často v snehu alebo blate. Miestni obyvatelia sa preto dohodli s miestnou mešitou, že budú ako provizórnu školu využívať jej priestory. Dnes sa v nej vyučuje denne v dvoch smenách – ráno a poobede. V jednom čase sa tu v jednej miestnosti spoločne učí až päť tried. Ak je pekné a teplé počasie, niektoré triedy sa presunú von, kde sa učia pod holým nebom. L. Zajac, Afganistan, 2011

3. miesto

  • Gruzínsko: Gardabani/vysídlenci z Južného Osteska

    Fotky sú z roku 2011 a sú výsledkom dňa stráveného v meste Garbadani, ležiacom juhovýchodným smerom približne 80 km od Tbilisi. Gardabani sa stali náhradným domovom pre vnútorných vysídlencov z Južného Osetska. Ide najmä o rodiny, ktoré sa stali obeťami vojnového konfliktu v auguste 2003, ale aj takzvane "double IDP - Internal Displaced Person", teda dvojnásobných vnútorných vysídlencov, postihnutých aj konfliktom v Abcházsku. Vyše 120 prevažne sedliackych rodín pochádzajúcich z vidieckych - horských oblastí, už 3 roky žije v dvoch vysokopodlažných panelákových domoch, kde pre nich začala úplné nová kapitola. Obývané byty z dôvodu benevolentnej kolaudácie (rekonštrukcia pôvodných bytoviek, ktoré patrili k miestnej väzenskej nemocnici, „niekomu“ zabezpečila slušné peniaze do vlastného vrecka), zatekajú, potrubia kanalizácie praskajú, steny plesnivejú a pochopiteľný zápach sa šíri po schodoch. Proces postupnej premeny vydesených ľudí na úteku, na spokojnú komunitu ľudí so strechou nad hlavou, nie je ani s podporou USAID, EU fondov, gruzínskej vlády či SlovekAidu ľahkonohým procesom zmeny. Je spojený s nedobrovoľnou transformáciou sedliakov na mestských ľudí, lokalizovaných do priemyselnej oblasti. Gardabani i susedné mesto Rustavi, ktoré bolo známe najväčším metalurgický závodom v bývalom ZSSR, (železné konštrukcie lemujú cca 20 km cesty priamo do Garbadani) menili svoju podobu v závislosti od zdravotného stavu železiarní a ich produkcie. Dnes v regióne vládne 80% nezamestnanosť, nárast cien a inflácia. Možnosť nájsť si prácu pre ľudí z Južného Osetska je mizivá. Po troch rokoch pilotných projektov sa ukazuje, že situácia si bude vyžadovať viac, ako len naliať peniaze do humanitárnych a rozvojových projektov. Stimulovať a naštartovať chuť do života sa nedá „na kľúčik“ v zmysle definovaných cieľov v projekte. Moje stretnutia s obyvateľmi nového „settlementu“ priniesli rôzne nálady za dverami jednotlivých bytov (jedna izba, kuchynka, príslušenstvo), v každom prípade naše vzájomne stretnutia boli viac slnečné, ako zúfalé. Vojenský konflikt v auguste 2003 bol dôsledkom boja o nezávislosť, ktorý trval už od roku 1989 (vyhlásenie autonómie), sa postupne transformoval na politicko-mocenské pokrové hry Gruzínska a Ruskej republiky. Napätie spôsobené bojom o nezávislosť a uznanie Južného Osetska za samostatnú republiku, skončili krvavým vojnovým konfliktom v roku 2003. Južné Osetsko totiž po vzore Srbska a Kosova požiadalo svetové spoločenstvo o uznanie nezávislosti, pričom Rusko oficiálne lobovalo za jeho uznanie, ale súčasne aj za nezávislosť Abcházska (vojna 1992/93 - gruzínsko-abcházsky ozbrojený konflikt skončil porážkou gruzínskych vojsk, masovým exodom a etnickými čistkami gruzínskeho obyvateľstva žijúceho v Abcházsku). B. Gindlová, Gruzínsko, 2011

  • DMZ - Severná Kórea

    DMZ - Severná Kórea

    Demilitarizovaná zóna. Biela budova vzadu je strážnou vežou jednej z najzáhadnejších a najmenej rozvinutých krajín sveta – Severnej Kórey. Dvere medzinárodnej spolupráci sa otvárajú pomaly a správ o tom, čo sa deje na druhej strane je málo. K. Miklovičová, Severná Kórea, 2011

  • Chlapec

    Chlapec

    Mladý chlapec si takto zarába na živobytie. Na školu mu už neostával čas... M. Debnár, Váránasí, Uttarpradéš, India, 2011

  • Dlhokrký biznis

    Dlhokrký biznis

    Nosenie obručí na krku nie je len módnou záležitosťou v Thajsku, ale v malých lokálnych dedinách sa stalo zdrojom biznisu. Ľudia sa stali výstavným tovarom, kam chodia milióny turistov si obzerať ženy a deti v klietkach z obručí. M. Candráková, Thajsko, 2011

  • Detský úsmev

    Detský úsmev

    Úsmev dievčaťa počas náboru nových detí do organizácie Cedet, ktorá dáva deťom priestor na rozvíjanie ich talentu. Ide o vzdelávacie centrum s voľno časovými aktivitami. V centre deti dostanú možnosť vybrať si z rôznych krúžkov ako tanec, spev, matematika, kreslenie či cudzie jazyky. Všetky aktivity sú robené na dobrovoľnej báze. Aj vďaka tomu v meste Lavras znižujú nelichotivý stav drogovo závislej mládeže. Z. Somorovský, Brazília, 2012

  • Do školy a do mešity

    Do školy a do mešity

    Na mnohých ostrovoch v Indonézii je niekedy obtiažne presne špecifikovať vyučovanie. Vzdelávanie je často nahradené a podriadené náboženským rituálom. Tak sa stane, že ani v zrelom veku nevedia čítať a písať. Tieto ženy patria ku komunite morských ľudí z Togianských ostrovov. M. Candráková, Indonézia, 2012

  • Kábul - sen života vo veľkomeste

    Kábul - sen života vo veľkomeste

    Kým v roku 2001 malo hlavné mesto Afganistanu, Kábul, pol milióna obyvateľov, dnes už je to viac ako 3 milióny. Mesto živelne rastie a šplhá sa do kopcov - vracajú sa utečenci a za snom o lepšom živote prichádzajú ľudia z vidieka. Čím vyššie na kopci a čím ďalej na periférii mesta má rodina dom, tým nižší je ich spoločenský status. L. Zajac, Afganistan, 2011

  • Škola namiesto ulice

    Škola namiesto ulice

    Afganské deti, ktoré navštevujú školy spravované miestnou mimovládnou organizáciou Aschiana dostali druhú šancu. Táto organizácia, aj s podporou darcov zo Slovenska, pomáha spravovať sieť škôl. V iných centrách zas poskytuje doplnkové vzdelanie pre deti - chlapci aj dievčatá z chudobných rodín tak majú možnosť získať základnú gramotnosť a rôzne praktické zručnosti, ktoré neskôr využijú pri hľadaní zamestnania. L. Zajac, Afganistan, 2011

  • Aj my sme deti

    Aj my sme deti

    Chlapci zo sirotinca sestier Matky Terezy v Južnom Sudáne. Vďaka nim sú čisté, najedené, zdravé, môžu chodiť do školy a ostať tak o chvíľu dlhšie deťmi... A. Mamová, Južný Sudán 2012

  • Žraloky

    Žraloky

    Indonézia je spolu s Indiou najväčším svetovým lovcom žralokov. Lov, ktorý živí aj tých najchudobnejších na ostrove Lombok, je hrozbou pre ohrozené druhy týchto zvierat. V jedno ráno porcovali miestni chlapíci na trhu s rybami v Tanjung Luare asi 15 obrovských žralokov. Precízne, s ostrými mačetami...M. Vaculčiaková, Indonézia, 2013

  • Sama

    Sama

    Slečna alebo dáma na fotke predáva oblečenie, ktoré nie je obyčajné. V Gisenyi na hranici s DR Kongo sa živila ako prostitútka, no pár sa ich dalo dohromady a vytvorili družstvo. Tovar nosia z Konga a za viac ho predávajú v Rwande. Kreativitou sa samé dostali zo zlého rozpoloženia a chudoby. I. Rybanská, Rwanda, 2013

  • Sirotinec

    L'Esperance Orphanage je sirotinec pod vedením guatemalského misionára Victora Manuela. Rwandská vláda sa rozhodla, že do dvoch rokov v krajine nebudú siroty a nebudú nutné sirotince. Victor chápe vážnosť situácie a tak sa snaží podnikať na všetky strany. Chce dosiahnuť samostatnosť a deťom tak zabezpečiť dostatok stravy, vody a priestoru na hry. Robí kurzy šitia, kúpil pozemky, pestuje plodiny, vyrába suveníry. Deti sú jeho nová rodina. M. Martiniaková, Rwanda, 2013

  • iBelieve

    iBelieve

    Sklamaný volič porazeného kandidáta na prezidenta Kene Raila Odingu v tričku strany KANU a víťaza volieb Uhuru Kenyatta drží v rukách kraba (Scylla serrata), ktorého populácia výrazne mizne pod tlakom hladných obyvateľov. V oblasti Kilifi, kde je vyše 60% nezamestnanosť sú obyvatelia závislí od prírodných zdrojov a prežitie prírodných zdrojov často závisí práve od týchto obyvateľov. Krabie mäso je v okolí vyhľadávanou pochúťkou pre turistov a miestni sa ich snažia predať do luxusných hotelov a reštaurácií. Pri love preto nediskriminujú a odchytávajú aj krabie samičky s vajíčkami. Kraby však zohrávajú významnú úlohu v pobrežných ekosystémoch a prispievajú k stabilite prírodného prostredia. Niektorí obyvatelia sa nevzdávajú a veria, že vďaka šíreniu osvety, zakladaniu krabých chovných staníc a iných, prírode blízkych, spôsobov obživy sa im podarí obnoviť miznúcu populáciu krabov a posiľniť prosperitu obyvateľov v regióne. V roku 2013 preto založili komunitnú lesnú asociáciu v ktorej sa združujú miestne obce v snahe chrániť a racionálne využívať mangrovníky - svetovo významné mokrade. L. Zorád, Keňa, 2013

  • Ako prežiť obdobie dažďov?

    Skúste sa opýtať farmárov z africkej krajiny Burkina Faso. Nevzdávajú sa a hľadajú spôsoby, ako uživiť svoje rodiny. Ručne vyrobené prístrešky chránia mladé rastlinky pred silným slnkom a údermi dažďa. O pár týždňov sa tak roľníci tešia z úrody, ktorá je v tejto časti subsaharskej Afriky najväčším bohatstvom. Aj pod horúcim slnkom im pri práci nechýba úsmev na tvári. M. Ondicová, Burkina Faso, 2012

  • Pred operáciou

    Pred operáciou

    Vďaka podpore zo zahraničia (LIGHT FOR THE WORLD) je pre rwandské obyvateľstvo dostupná očná klinika. V celej krajine je iba 12 oftalmológov, z toho dvaja na klinike v Kabgayi. Urobia 4000 operácii ročne, každý deň obslúžia 100-150 pacientov. Servis pre deti je kompletne zdarma. M. Martiniaková, Rwanda, 2013

  • Happy albino

    Poverčivosť a čarodejníctvo v Tanzánii spôsobujú, že narodiť sa ako albín tam znamená takmer istý rozsudok smrti. V susednej Keni je situácia o čosi lepšia a je pomerne bežné stretnúť dobre integrovaného albína. Na sérii fotografií je študent základnej školy Michinda z Elburgonu na vzdelávacej exkurzii o vhodných poľnohospodárskych metódach. L. Zorád, Keňa, 2013