Fotosúťaž PMVRO

Organizátori

Partneri fotosúťaže

mmikolasik

Záštitu nad fotosúťažou prevzalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

A+ R A-

Víťazné fotografie 2011

Víťazkou prvého ročníka fotosúťaže „Ľudské práva v rozvojovej spolupráci“ sa stala Petra Nováková s fotografiou Zavrieť oči a spať. Na druhom mieste sa umiestnil Michal Chmeliar s fotografiou V zemiačnisku a tretie miesto patrí Zuzane Letkovej s fotografiou Aká bude ich budúcnosť.

Tridsať najlepších fotografií bude vystavených v rámci putovnej výstavy po slovenských mestách, ktorá bude vďaka vašim fotografiám poukazovať na prepojenosť dodržiavania ľudských práv a dosiahnutia Miléniových rozvojových cieľov.

Srdečne ďakujeme všetkým autorom za zapojenie sa do súťaže a zaslanie zaujímavých fotografií s osobnými príbehmi, ktoré sú s nimi spojené. Prajeme vám veľa ďalších ciest do rozvojových krajín, či už v rámci dobrodružstva, dovolenky alebo práce a veríme, že sa zapojíte aj do ďalšieho ročníka súťaže v roku 2012.

1. miesto

  • Zavrieť oči  a spať!

    Zavrieť oči a spať!

    Etiópske deti pred nástupom do 1. triedy navštevujú predškolské zariadenie, kde sa učia základy angličtiny, počítania, hygienických návykov. Po obede majú čas vyhradený na spánok. Na laviciach,na ktorých sa doobeda učili, poobedie spia. Nárok na spánok má aj pani učiteľka. Fotografia zobrazuje "týždeníčku", ktorá mala dozor, aby bol triede kľud. Podľa mňa sa pre túto úlohu, s palicou v ruke narodila:) P. Nováková, Kibre Mengist, Etiópia 2010

2. miesto

  • V zemiačnisku

    V zemiačnisku

    Ekvádor je krajinou, ktorá dostala názov podľa rovníka a zároveň patrí medzi najmenšie krajiny Južnej Ameriky. Okrem moderných veľkomiest tu hlavne v Andách a v Amazónii ľudia dodnes žijú veľmi jednoducho. Väčšinou len z toho, čo si sami dopestujú. Zopár takýchto malých osád je roztrúsených aj okolo vyhasnutého sopečného kráteru Quilotoa v strednom Ekvádore. Zadržaná voda v kráteri slúži ako napájadlo ich stád a všade okolo sú na strmých svahoch malé políčka na kukuricu a zemiaky. A práve v jednom takomto zemiačnisku vznikla aj táto fotografia. Zemiačnisko slúži aj ako detské ihrisko. M. Chmeliar, Ekvádor 2008

3. miesto

  • Aká bude ich budúcnosť?

    Aká bude ich budúcnosť?

    Na návšteve u jednej z rodín, ktorým bol v rámci humanitárnej pomoci postavený jednoduchý príbytok. Ide o rodiny navrátilcov, ktoré sa vracajú späť do Afganistanu z utečeneckých táborov z okolitých krajín. Z. Letková Qarabagh, Kábulská provincia, Afganistan 2011
  • Scenéria jednoduchosti a nedostatku

    Scenéria jednoduchosti a nedostatku

    Záber takisto z dediny Chinalik - platí charakteristika z predchádzajúceho záberu. Ľudí tam vidieť len veľmi málo. Táto fotografia, myslím, vystihuje tamojšie podmienky a atmosféru ťažkého života a navyše ju považujem aj za fotografisticky zaujímavú. M.Štrba Azerbajdžan 2011
  • Qat

    Qat

    Žuvanie výhonkov qatu - rastliny Catha edulis je v Jemene veľkým sociálnym i ekonomickým problémom. Zhoršuje beztak zlú finančnú situáciu ľudí a znižuje produktivitu práce. Na fotografii sú žiaci náboženskej školy zo Sanaa na školskom výlete do dedinky Kawkabán v blízkosti jemenskej metropoly, ktorých som i s učiteľom stretol počas jednej z mojich ciest po tejto krajine. Práve vzdelaním je možné tento vážny problém jemenskej spoločnosti postupne vykoreniť. P. Hupka, Jemen, 2008
  • Na salaši Matz

    Na salaši Matz

    V závere doliny Róštkala v tadžickom Badachšane sa pastierska rodina pripravuje na koniec leta a pastierskej sezóny. Pastva oviec a kôz je v tejto málo rozvinutej časti krajiny jednou z mála možností zárobku. Hoci je občianska vojna z rokov deväťdesiatych dávno minulosťou a situácia v krajine sa časom stabilizovala, životná úroveň domácich je stále veľmi nízka. P. Hupka, Tadžikistan, jeseň 2010
  • Chlapec z Toga

    Chlapec z Toga

    V okolí jazera Togo, v dedine Togoville som chcela pozorovať život s vúdú náboženstvom. Cestičkami plnými odpadkov a použitých igelitových vreciek medzi hlinenými domami sa so samozvanými domácimi sprievodcami dostávam až na samý vrchol dediny. Tu stretávam tohto chlapca. Nevníma moju prítomnosť. K hrudi si tlačí zhrdzavenú plechovku. Togo je jedna z najchudobnejších krajín na svete a gramotná nie je ani polovica obyvateľstva. S. Vaculíková, Togo 2010
  • Radosť zo vzdelania

    Radosť zo vzdelania

    Do roku 2004 mohli v Ugande zadarmo navštevovať základné školy štyri deti z rodiny. Priemerný počet detí v ugandskej rodine je šesť. Situácia sa zmenila, keď miestna vláda zaviedla program Všeobecné základné vzdelanie. Rodičia sa odvtedy starajú len o knihy a uniformy. Radosť detí zo vzdelania je badateľná vo všetkých štátnych školách. Rovnako je badateľná nespokojnosť učiteľov, ktorí učia o tretinu viac detí, často bez platu. M. Vaculčiaková, Uganda 2010
  • Umývanie riadu v 21. storočí

    Umývanie riadu v 21. storočí

    Obyvatelia Mukuni village žijú vo veľmi skromných podmienkach. Táto žena práve umýva riad v starých a čiastočne hrdzavých nádobách. Voda nie je práve najčistejšia, ale na výber nemajú. E. Lackovičová, Zambia 2009
  • Hĺbenie základov domu na Turkane

    Hĺbenie základov domu na Turkane

    Parkati je dedinka s približne 200 obyvateľmi na severe Kene, v oblasti Turkana. Táto oblasť každoročne trpí suchom a neúrodnou pôdou. Ženy z kmeňa Turkana sú majetkom mužov a ťažko pracujú. Každý deň chodia po vodu niekoľko kilometrov a nosia na hlavách desiatky litrov vody; rúbu drevo a vykonávajú všetkú fyzickú prácu, kým muži diskutujú pod stromom. Žena na obrázku má menej ako 40 rokov a ručne hĺbi základy domu, tzv. "tukul", ktorý by chcela pre seba a svoju rodinu postaviť. Je jednou zo 4 žien svojho manžela. D. Pecháčová, Turkana - Keňa, 2011
  • Lesotský pastierik

    Lesotský pastierik

    Lesotho je zväčša hornatá krajina a chladná krajina. Väčšina obyvateľov Lesotha žije v horách tradičným spôsobom života. Drvivá väčšina detí nechodí do školy a žije pastierským spôsobom života. Tohto pastierika sme našli v doobedných hodinách v horách ako pásol stádo asi 30 oviec. Bol veľmi striedmo odetý a žobral pri ceste jedlo. D. Pecháčová, Lesotho
  • 1 dolár

    1 dolár

    Malé dievčatko sa teší, malo šťastie, cestou pre vodu, dostalo od turisty 1 dolár - celé bohatstvo! Priemerný plat na Zanzibare činí cca 300 dolárov ročne. L. Řezníčková, Zanzibar/Tanzánia 2011
  • Tajomný Zanzibar

    Tajomný Zanzibar

    Zanzibar je rozprávkový ostrov plný kontrastov, ktorý Vás láka objaviť jeho skutočnú tvár a akési tajomno, ktorého súčasťou sú aj zahalené ženy. L. Řezníčková, Zanzibar/Tanzánia 2011
  • Tak sejú...

    Tak sejú...

    Burkina Faso je jednou z najchudobnejších a najmenej rozvinutých krajín sveta. Podnebie je veľmi suché, keďže sa nachádza v pásme Sahelu. Napriek tomu približne štyri pätiny obyvateľstva pracujú v poľnohospodárstve. Obdobie dažďov trvá iba 4 mesiace v roku, inak treba polia zavlažovať. Väčšina zeleniny sa pestuje počas obdobia sucha, pretože keď je vlahy dostatok, všetka pôda sa používa na kultiváciu obilnín. A preto jej je počas obdobia dažďov nedostatok. Ženy na obrázku sa práve učia vysievať nový druh cibule, ktorý je určený pre obdobie dažďov. Tento experiment im umožní zvýšiť rodinné príjmy, zlepšiť potravinovú bezpečnosť a uľahčí prácu, keďže v porovnaní s "obyčajnou" cibuľou, túto netreba takmer vôbec zavlažovať. M. Furjelová, Burkina Faso 2011
  • Balathu -

    Balathu - "viac ako"

    Chlapčeka Balathu spolu s jeho súrodencami priviedol ich strýko do compoundu k Misionarkam lásky Matky Terezy. Rodičia ich opustili, v dôsledku čoho sa deti dostali do ťažkej fázy podvýživy. Fotografia zachytáva Balathu po polročnom pobyte v compounde a po antimalnutričnej terapii. Krásny, zdravý, veselý chlapček bol naša neodmysliteľná súčasť pri každodennej práci v ambulancii. Meno Balathu v ahmarčine znamená "viac ako". P. Nováková, Kibre Menigst, Etiópia 2010
  • Deti v nemocničnom areáli v Sudáne

    Deti v nemocničnom areáli v Sudáne

    Malí pacienti krátiaci si chvíle posedávaním pred nemocničným oddelením na zemi. Je bežné, že staršie deti dávajú pozor na mladších súrodencov. Do nemocnice sa dostávajú z rôznych príčin. Malária, infekčné a rôzne parazitárne ochorenia sú v tejto oblasti veľmi rozšírené, a majú na svedomí mnoho detských životov... K. Liptáková, Sudán, 2011
  • Malý pacient v Sudáne

    Malý pacient v Sudáne

    Dieťatko v nemocnici v Sudáne so zápalom vlasových vačkov. Vo veľkej miere sú ňou postihnutí aj pacienti s imunodeficienciou. Aká bolo príčina vyvolávajúca tento stav u tohto malého pacienta ukáže diagnostické testovanie, na ktoré sa malý pacient odoslal. K. Liptáková, Sudán, 2011
  • Z bezpečného úkrytu

    Z bezpečného úkrytu

    Ľudia z kmeňa Dinka v Mapuordite vyrábajú takéto tašky na nosenie svojich potomkov z kozej kože. Dieťa si v nej môže pospať, a keď sa mu nechce, kráti si chvíľu vykúkaním na svet okolo. Matka s týmto dieťaťom odchádza z ambulancie, kde jej dali lieky a poučili ju o ich podávaní jej ratolesti. J. Jakubeková, Sudán 2011
  • 4x4 (ľudský pohon)

    4x4 (ľudský pohon)

    V Nepálskych Himalájach sa ľudská sila cení inakšie ako v iných kútoch sveta. Nosičom, poväčšine šerpom, je prejavovaná úcta za ich úsilie, ktoré vynakladajú pri nosení vybavenia pre expedície, byvaky a dediny. Odzrkadľuje sa to na ich úmrtnosti v strednom veku. Otázkou ostáva, či majú na výber. M. Hossa, Nepál 2011
  • Domov, sladký domov...

    Domov, sladký domov...

    Mnohí z nás si ani nevedia predstaviť aké je to žiť s pocitom, že keď zapadne slnko a doľahne na nás únava, nemôžme sa vrátiť domov, odomknúť dvere a ľahnúť si do postele v bezpečí nášho domova. Kiežby sme ten pocit mohli dopriať aj tomuto chlapcovi žijúcemu v uliciach Kathmandu. M. Hossa, Nepál 2011
  • Triedenie igelitu

    Triedenie igelitu

    V Kambodži je veľký problém s odpadom. V posledných rokoch je Kambodža zavalená odpadom, hlavne plastami. Ľudia boli zvyknutí používať prírodné materiály, ktoré sa prirodzenou cestou rozložili. V dobe “plastovej kultúry” nevedia, ako s odpadom narábať. Plast používajú pri každej možnej príležitosti, do plastových sáčkov si nalievajú čaj, servírujú jedlo. Medzinárodné organizácie sa snažia ľudí vzdelávať, vznikli prvé triedičky odpadu, ako je táto v Phnom Penhe. Po vytriedení odovzdávajú plast ďalším organizáciám, ktoré z materiálu vyrábajú ďalšie produkty. I. Hergovitsová, Kambodža 2009
  • Nevšímavý dav

    Nevšímavý dav

    Osamotená matka s chorým dieťaťom v náručí žobre na chodníku a okolo nej sa rúti nevšímavý dav vracajúci sa z nedeľného nákupu. P. Čaplický, Zheng Zhou, Čína 2010
  • Boomu Woman’s Group

    Boomu Woman’s Group

    Komunitný ženský projekt Boomu Woman’s Group vznikol v dedinke Kigaragara ležiacej pri vstupe do národného parku Murchison Falls. Projektu sa za asistencie združenia UCOTA podarilo získať peniaze na kúpu pôdy a stavbu niekoľkých tradičných chatiek slúžiacich na ubytovanie turistov. V rámci projektu sa miestne ženy učia vyrábať rôzne košíky, taniere a nádoby z banánových listov, papyrusu a iných plodín, ktoré potom predávajú turistom. Vedúca Edna prevedie návštevníkov po jednotlivých rodinách, členovia rodín im predvedú rôzne miestne remeslá, porozprávajú príbehy z ich života. Z poplatku za nocľah a dobrovoľných príspevkov sa podporuje vzdelávanie detí miestnej komunity. R. Petríková, Uganda 2009
  • Partnerstvo

    Partnerstvo

    Partnerstvom pre rozvoj rozumieme obyčajne vzťah medzi donorom a prijímateľom pomoci. Nemenej dôležité sú aj miestne partnerstvá a to, ako je rozvojový projekt zakorenený v komunite. V oblasti Kiharu, Keňa bol bývalý učiteľ a úradník Muturi Mwangi (prvý sprava) v posledných voľbách zvolený za poslanca kenského parlamentu. Aj v tomto vysokom poste chce pomáhať miestnym farmárom svojím príkladom a viesť ich k udržateľným komunitným iniciatívam. M. Čaučík, Keňa, 2010
  • Na ceste za vodou

    Na ceste za vodou

    Južný Sudán má od udržateľnosti životného prostredia a vhodných podmienok pre dôstojný život na desaťročia ďaleko. Dostupná pitná voda je pre viac ako polovicu obyvateľov stále nedostupná. Ale keď je studňa na blízku, ide sa na to! M. Čaučík, Južný Sudán, 2010
  • (ne)cestou

    (ne)cestou

    (Ne)dobrovoľný cyklista na prašnej (ne)ceste v Laikipii pod horou Mt. Kenya. V rámci celosvetovej snahy odstrániť chudobu sa v rozvojových krajinách budujú cesty pre motorové vozidlá, ktoré tí skutočne najchudobnejší nevlastnia, bez chodníkov pre peších. Chodníky pre bicykle sú hádam ešte väčšou utópiou. L. Zorád, Keňa 2011
  • Tri úsmevy

    Tri úsmevy

    Ženy v dedine Darcha, Severovýchodná India. Napriek tomu že žijú v chatrných obydliach rozmerov našich garáží, majú len zopár šiat, ale zato veľa prikrývok pre chladné noci, napriek tomu, že od rána do noci pracujú na všetkom, čo je pre rodinu potrebné, cítila som z nich neuveriteľné množstvo energie, sebavedomie ženy a ženskú súdržnosť. V každej z nich som objavila obyčajnú ženská túžbu po tom, čo ženy v ich okolí častokrát nemajú - po rodine, zdravých deťoch a vzdelaní. S. Szabóová, India 2010
  • Život z garáže

    Život z garáže

    Priestor 3x2 metre predstavuje obývačku, spálňu, kuchyňu a detskú izbu pre rozvetvenú rodinu - a stále sa v ňom nájde dosť miesta pre obchod, kde vám ponúknu základné potreby - alebo, ako hosťovi, šálku čaju. Takto žijú všetci v dedinke Darcha. S. Szabóová, India 2010
  • Nobu a jeho rodina

    Nobu a jeho rodina

    Dnes je veľký deň pre prvorodeného Nobuovho syna - rodina rozhodla, že pôjde študovať do kláštora v kráľovskom meste Leh. Aspoň jeden syn tak bude mať prístup ku vzdelaniu, ktoré mu umožní lepší život, než jeho otcovi - ktorý pol roka svoju rodinu nevidí, lebo zarába sprevádzaním zahraničných turistov po odľahlých vysokohorských dedinách Zanskaru a Ladakhu. S. Szabóová, India 2010
  • Ľudia z dediny mi pomáhajú prežiť a vyrovnať sa s osudom

    Zdravotne postihnutý mladík na vozíku pochádzajúci z burundskej dedinky Condi blízko osady Rutovu žije so svojou matkou. „Sme veľmi chudobní, tak ako i ľudia v tejto krajine, no ja si nevládzem zarobiť na živobytie. Celá dedina nám pomáha prežiť a vyrovnať sa s našou biedou. Neviem, čo by sme robili bez ich podpory. Chcem im prejaviť svoju vďaku a matke lásku za jej starostlivosť," usmieva sa mladý muž. Burundi je jedna z najchudobnejších a najzaostalejších krajín na svete. V dedine Condi zriadili v minulom roku v rámci druhého humanitárneho projektu Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej sv. Alžbety v Burundi sirotinec pre burundské deti z okolitých osád. Postihnutý mladík navštevuje deti v sirotinci a vraví, že každý človek by mal nájsť silu vyrovnať sa so svojím osudom. M. Čierna, Burundi 2010