Fotosúťaž PMVRO

Organizátori

Partneri fotosúťaže

mmikolasik

Záštitu nad fotosúťažou prevzalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

A+ R A-

Víťazné fotografie 2012

Togo, Benin, Rwanda, Etiópia, Mozambik, Južný Sudán, Namíbia, Kosovo, Bolívia, Jemen, Tadžikistan, Barma, Nepal, Bhután... Účastníci fotosúťaže Ľudské práva v rozvojovej spolupráci nie sú obyčajnými cestovateľmi po európskych metropolách. Hovoria o tom ich fotografie z netradičných destinácií, o ktorých by iní nezavadili, možno ani len prstom na mape. Väčšina z nich patrí k najchudobnejším krajinám sveta, v ktorých ľudia určite nemajú taký komfortný život ako my na Slovensku, no napriek tomu sa dokážu tešiť aj z maličkostí. Súťažné fotografie poukazovali na prepojenosť ľudských práv a rozvoja najchudobnejších krajín sveta, ku ktorým smeruje aj dosahovanie Miléniových rozvojových cieľov. Keďže všetky fotografie boli zaujímavé a skrývali v sebe príbehy ľudí, s ktorými sa ich autori osobne stretli, porota mala ťažkú úlohu vybrať tridsiatku najlepších z nich.

Víťazom 2. ročníka fotosúťaže Ľudské práva v rozvojovej spolupráci sa stal Matúš Kováčik s fotografiou Chcem sa učiť. Na druhom mieste sa umiestnil Michal Fulier s fotografiou Účinný boj s HIV/AIDS v Ugande a tretie miesto patrí Márii Hrčkovej s fotografiou Pomôž si ako vieš. Za najlepší fotopríbeh porota vybrala fotopríbeh House of Family od Márie Candrákovej.

Tridsať najlepších fotografií vrátane troch fotopríbehov bude vystavených v rámci putovnej výstavy po slovenských mestách, ktorá bude vďaka vašim fotografiám poukazovať na prepojenosť dodržiavania ľudských práv a dosiahnutia Miléniových rozvojových cieľov. Oficiálne vyhlásenie výsledkov a otvorenie výstavy prebehne 17. októbra 2012 v Univerzitnej knižnici počas Rozvojového dňa, ktorý Platforma MVRO každoročne organizuje pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti chudobe.

Putovná výstava Ľudské práva v rozvojovej spolupráci:

17. 10. 2012   Rozvojový deň, Univerzitná knižnica v Bratislave
03. 12. 2012 - 09.12.2012    Festival Jeden svet, Kino Lumière, Bratislava
17. 12. 2012   Koncertná sála Dvorana, VŠMU, Bratislava
07. 01. 2013 - 31. 01. 2013  Dom Európy, Bratislava
11. 02. 2013 - 27. 02. 2013  Europa Shopping Center, Banská Bystrica
28. 02. 2013 - 27. 03. 2013  Trnavská univerzita v Trnave, Hornopotočná 23
12. 04. 2013 - 13. 04. 2013  Mestské kultúrne stredisko v Trebišove, Festival Jeden svet

Srdečne ďakujeme všetkým autorom za zapojenie sa do súťaže a zaslanie zaujímavých fotografií. Prajeme vám veľa ďalších ciest do rozvojových krajín, či už v rámci dobrodružstva, dovolenky alebo práce a veríme, že sa zapojíte aj do ďalšieho ročníka súťaže v roku 2013.

1. miesto

  • Chcem sa učiť

    Chcem sa učiť

    Malá žiačka novej školy v sirotinci v meste Cabernet. Niektoré tunajšie deti sú HIV pozitívne. O mnohé sa rodičia nedokázali postarať. Vypočuli sme si aj príbeh malého dievčatka, ktoré zachránili polomŕtve od matky závislej na alkohole. Do sirotinca ma priviedla známa z Estónska, ktorá tam niekoľko mesiacov pomáhala. Potom ju cez internet našla istá Španielka, ktorá vybudovala túto triedu, zohnala mnohých sponzorov a doteraz sa aj vďaka jej pomoci tento sirotinec rozvíja. M. Kováčik, Keňa, 2012

2. miesto

  • Účinný boj s HIV/AIDS v Ugande

    Účinný boj s HIV/AIDS v Ugande

    Agnes ako dobrovoľníčka navštevuje rodiny s HIV-nakazenými ľuďmi v okolí Adjumani – učí ich bojovať so zákernou chorobou, chrániť sa pred ďalšími infekciami, vyberá deti do nového centra. Po dostavbe centra pre ugandské HIV-pozitívne siroty v tejto oblasti bude možné takto chorým ľuďom (prevažne deťom) poskytnúť dostatočnú liečbu, pestrú stravu aj potrebné vzdelanie. M. Fulier, Uganda, 2012

3. miesto

  • Pomôž si ako vieš

    Pomôž si ako vieš

    Drvivá väčšina vidieckeho obyvateľstva v Tanzánii nikdy v živote nevidela lekára. Miestne kliniky a dispenzáre majú k dispozícii často len sestry a laboratórnych pracovníkov a za normálnych okolností si musia za testy či lieky účtovať určitý poplatok, ktorý si tí najchudobnejší nemôžu dovoliť. Vybavenie dispenzárov je žalostné, často je to len stetoskop, mikroskop na analýzu krvných vzoriek a zastaralé chirurgické vybavenie, ktorým sa robia jednoduché zákroky bez anestézy. Tá je tu luxusom. Fotografia vznikla na klinike Mwambani v juhozápadnej Tanzánii a je dôkazom, že núdza je najlepším vynálezcom. M. Hrčková, Tanzánia, 2011

Najlepší fotopríbeh

  • House of Family

    HIV predstavuje v krajinách tretieho sveta hrozbu desaťročia. Deti v Kambodži dostávajú tento neželaný dar často už pri narodení. Vďaka občianskemu združeniu Dvojfarebný svet v rámci projektu House of family dostávajú mnohé deti nový život. Na prvej fotografii je Srey Nieng Tut, ktorá prišla do HOF v štádiu AIDS. Šanca zachrániť ju bola minimálna. Každý deň užíva liečbu HAART na zastavenie množenia vírusu HIV. V plastových boxoch označených menami majú deti podľa predpisu slovenského lekára tablety na celý týždeň. Na druhej je doktorka Henrieta Dubovská a Srey Pin. HIV sa občas prejaví horúčkami a infekciami. Dievča Srey Pin žilo spolu s bratom, mamou a najbližšou rodinou v prenajatom dome v Phnom Penhe. Otec zomrel v dôsledku AIDS, matka je tiež HIV pozitívna. Pracuje vo fabrike 12 hodín denne za 50 dolárov mesačne. Na tretej sú chlapci počas poobedného spánku. Fotografie vznikli počas návštevy sirotinca HOF v Sihanoukville v marci 2011 ako živý dokument reálnej pomoci. M. Candrakova, Kambodža, 2011

  • Ugandský strážnik zabezpečuje deťom obživu

    Ugandský strážnik zabezpečuje deťom obživu

    Na severe Ugandy sa v 80. rokoch minulého storočia v dôsledku vojny začal šíriť vírus HIV. Počet detí, nakazených týmto vírusom, je veľký. Slovenská katolícka charita preto v tejto oblasti, v mestečku Adjumani, začala so stavbou centra pre deti postihnuté HIV/AIDS. Do stavby centra a pomoci zapojila aj miestnych obyvateľov. Súčasťou tohto projektu bude vývarovňa, aby bolo dostatok jedla pre choré deti. Miestny strážnik má na starosti chov kuriatok, ktoré zabezpečia výdatnú stravu pre deti, liečené na HIV/AIDS. M. Fulier, Uganda, 2012

  • Nikto nie je viac, každý je originálny

    Nikto nie je viac, každý je originálny

    Everlyne - dievča zo Small Home - centra pre fyzicky postihnuté deti v Kiminini. Fotografia je z areálu základnej školy, ktorá je hneď pri centre a deti ju tak môžu navštevovať. Tak sa prekonávajú bariéry nielen fyzické, ale aj psychické, lebo školu spolu navštevujú telesne zdravé i telesne postihnuté deti. Či s oboma nohami, s jednou, alebo možno so žiadnou, predsa je každý jeden z nás jedninečný a unikátne stvorený na Boží obraz. D. Fiala, Keňa, 2012

  • Kmérska matka

    Kmérska matka

    Aj napriek neľahkým podmienkam, v akých žijú, aj napriek biede, ktorej sú každý deň tvárou v tvár, vidíme ich usmievať sa... matka, ktorá úsmevom vytvára domov pre svoje deti a prácou, ktorou ich živí. Šúľaný novinový papier na konci týždňa odovzdá, z neho sa ďalej vyrábajú peňaženky, prípadne kabelky s novinovým motívom... zarobí tak zopár rielov, čo je v prepočte menej ako dolár. M. Malá, Kambodža, 2012

  • Matka

    Matka

    Millicent zo Západnej Kene kŕmi svojho fyzicky postihnutého syna. Mať postihnuté dieťa je v mnohých vidieckych komunitách považované za hanbu. T. Halász, Keňa, 2011

  • Ruky sú nato, aby sa s nimi pracovalo

    Ruky sú nato, aby sa s nimi pracovalo

    Angolské ženy chodia po vodu kilometre a kilometre... V niektorých oblastiach Angoly je zdroj pitnej vody vzdialený tak ďaleko, že ženy podnikajú celodenné „výlety“... Často sú odkázané čakať, že ich nejaký pocestný dobrodinec zvezie autom... Nosenie vedier na hlave je bežným spôsobom transportu všelijakého materiálu... pretože „ruky slúžia na robotu“... T. Jurisová, Angola, 2012

  • Pre krásu sa musí trpieť

    Pre krásu sa musí trpieť

    Angolské ženy nemajú krásne kučeravé vlasy... Ich vlasy rastú veľmi pomaly a veľmi rýchlo sa stávaju nezvládateľné... Sú tvrdé, skrkvané, tvoria nečesateľné zhluky a končia pod nožnicami... Preto si svoje ešte krátke vlasy zapletajú do rôznych foriem, tvarov, typov vrkôčikov... Ich kreativita nemá konca a každá jedna je originálna, síce s presne rovnakými vlasmi ale odlišným účesom... T. Jurisová, Angola, 2012

  • Na návšteve u Himbov

    V apríli 2012 sme navštívili dedinu kmeňa Himbov neďaleko mesta Opuwo na severe Namíbie. Deti sú veľkou pomocou pre svoje mamy, ktoré majú na starosti chod dediny, keďže muži sú hlavne pastiermi dobytka a sú teda väčšinu dňa mimo dedinu. Himbské deti jedia len 2x denne a mäso majú v jedálničku len veľmi zriedkavo. Aj preto sme sa im za ich ochotu privítať nás vo svojej dedine zavďačili dovezenými zásobami potravín - hlavne múky či cukru, no deti potešila aj pečená kukurica. A. Sojková, Namíbia, 2012

  • Rodina

    Rodina

    21-ročná Millicent Atieno z dediny v Západnej Keni. Po smrti svojej sestry bola podľa tradície svojho kmeňa prinútená si zobrať za muža svojho švagra, napriek tomu, že mala len 15 rokov. Žijúc v jednej chatrči sa odvtedy musí starať o tri sestrine deti a postupne o ďalšie tri svoje. S najmladším synom na chrbte chodí Millicent každý deň pracovať 10 až 12 hodín na pole, aby zarobila približne 1,5 eura. Jej manžel sa odsťahoval za prácou do Nairobi, ale prácu si tam nenašiel. Práva žien sú napriek zákonom stále v mnohých častiach Afriky potláčané. Ženská obriezka a nútene vydaje neplnoletých dievčat sú stále bežnou súčasťou života. T. Halász, Keňa, 2011

  • Hasanov šlabikár

    Hasanov šlabikár

    Malého Hasana sme stretli cestou do školy v blízkosti mestečka Al-Hajjara v Jemene. Hoci sa Jemen musí potýkať s problémom nedostatku učiteľov, keď často na jedného vyučujúceho pripadá až 100 žiakov, Hasan patrí k tým šťastlivcom, ktorým sa aspoň minimálne vzdelanie dostáva. Už dávno sme u nás doma nevideli žiačika, ktorý by bol taký hrdý na svoj šlabikár. A. Sojková, Jemen, 2009

  • Ľúbime sa

    Ľúbime sa

    Na fotografii sú zachytení 4 súrodenci. Maria, Joao, Augusto a Javier. Spoznala som ich v roku 2011 v dedinke Praia do Tofo na pobreží Indického oceánu v Mozambiku. Prekvapila a zároveň ma očarila ich súdržnosť. Hrávali sa spolu, pobehovali a vymýšľali šibalstvá. Držali sa stále pokope a dávali na seba pozor. V roku 2012 som sa vrátila na to isté miesto. Stretla som deti...ale už len 3 z nich. Javier medzi nimi už nebol. Pýtala som sa sama seba: "Malária? Aids? Alebo iná tragédia?" Odpoveď som nedostala. Pochopila som, že sa netreba len pýtať a čakať odpovede, ale treba konať. Problémy tretieho sveta sa nedajú vyriešiť hneď, ale čo môžme urobiť, je dať veci do pohybu, podielať sa na misijných projektoch, či už priamo alebo nepriamo a verím, že o niekoľko rokov sa Afrika premení na zdravé a prosperujúce miesto na tejto Zemi. Som optimista :) S. Gašparovičová, Mozambik, 2011

  • Život za ostnatým drôtom

    Život za ostnatým drôtom

    Fotografia bola vytvorená v hlavnom meste Tunis a znázorňuje vyhrotenú politickú situáciu, kedy je nutné dbať na bezpečnosť a pokoj pomocou nasadenia armády a na druhej strane ukazuje bežný život ľudí, ktorí si po istom čase zvykli na prítomnosť vojska, tankov, obrnených vozidiel a podobne. P. Ivan, Tunisko, 2011

  • Uganďania stavajú tukulu

    Uganďania stavajú tukulu

    V mestečku Adjumani na severe Ugandy sa združujú ľudia, ktorí museli opustiť svoje domovy v dôsledku občianskej vojny, alebo sem utiekli z Južného Sudánu. Hoci na juhu Ugandy ľudia toľko netrpia, na severe krajiny je chudoba viditeľná a citeľná. Napriek tomu sú títo ľudia veľmi pracovití, snažia sa prežiť. Pri mojej návšteve tejto oblasti som mohol vidieť mužov, ktorí stavali ekologicky nenáročné a dômyselné tukuly – miestne príbytky pre svoje rodiny. M. Fulier, Uganda, 2012

  • Malá obchodníčka

    Malá obchodníčka

    Dievča sa nás pýta, či nechceme náramok. Dve rupie. Pozerám, hodnotím, koľko tak môže mať táto malá Indka rokov. Nikdy som síce nebola expert na odhad veku, no jedno mi je jasné – je dopoludnie a toto dievča by malo byť v škole a nie na ulici predávať náramky. Dokončí náramok a už si pýta nie dve rupie, ale dve rupie za každú korálku na náramku. Nuž čo, jej život nie je jednoduchý. A jednoduchým sa pravdepodobne nestane ani v budúcnosti, s absenciou akéhokoľvek základného vzdelania sa sotva dostane niekam inam, než kde stojí teraz so svojím košíkom s korálkami na náramky za dve rupie. I. Kováčová, India, 2012

  • Študenti v Lamayuru

    Študenti v Lamayuru

    V Ladakhu, na severe Indie, majú deti možnosť dostať vzdelanie v kláštore. Vďaka mníchom tak dostanú slušné základy do života. Týchto dvoch malých študentov sme objavili na schodoch do kláštora v dedinke Lamayuru pri písaní si domácej úlohy z matematiky. A dokonca sme si s nimi zopakovali veľkú násobilku :) A. Sojková, India, 2010

  • House of Family - séria

    Séria fotografií zachytávajúca život v domovoch pre kambodžské deti infikované vírusom HIV spravované Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety a OZ Dvojfarebný svet. Život detí, ktoré sa narodili s ťažkým osudom, ale nenechali sa poddať. Život detí, ktorý nie je len o liečbe a utrpení, ale hlavne o detských chvíľach, ktoré spájajú všetky veselé deti sveta. O hrách, naháňačkách, športe či poobednom spánku. O živote, aký je. Pestrofarebný aj na čiernobielych fotografiách. 1.Deti sa hrajú hru so sandálkami. Na celodennú zábavu nepotrebujú veľa hračiek. Tak isto na silné väzby nepotrebujú biologickú rodinu. 2.Keo patrí medzi najväčších bojovníkov spomedzi detí. Bola blízko smrti. Na slovo počúvala inštrukcie lekárov a podarilo sa ju zachrániť. Matka sa jej zriekla, lebo sa vraj nevládala o ňu starať. 3.Dievčatko Panha do House of Family priviedla mama. Nedokázala sebe ani dcére poskytnúť adekvátnu liečbu. Rodina, z ktorej pochádza Panha, je veľmi chudobná. Teraz si prvýkrát v živote užíva bezpečie a pokojný odpočinok medzi vyučovaním. T. Halász, Kambodža, 2012

  • Akoby z iného sveta

    Akoby z iného sveta

    Len pár kilometrov od centra hlavného mesta, plného pozlátených budhistických chrámov, nobl hotelov a reštaurácií, prepichových domov, kde takmer každá rodina vlastní aspoň jeden Lexus.. sa nachádzajú slumy pre chudákov a žobrákov. Obydlia obklopené odpadkami a výkalmi... bez kanalizácie, elektriny či pitnej vody. M. Malá, Kambodža, 2011

  • Chlapci z Herátu

    Chlapci z Herátu

    Podľa UNDP má Afganistan štvrtú najvyššiu úmrtnosť detí na svete. Pri prezeraní si pamiatok v meste Herát na západe krajiny nás začala sprevádzať skupinka detí, ktoré nás odprevadili až na cintorín. Tam sme stretli dvoch chlapcov, ktorých vážnosť kontrastovala s veselosťou a spontánnosťou ostatných detí. Po tom, ako sa nám decká s grimasami postupne predvádzali pred fotoaparátom, rozosmiali sa aj títo chalani. E. Strapková, Afganistan, 2012

  • Dievča matkou

    Dievča matkou

    Na to, aby získala angolská žena rešpekt, potrebuje porodiť dieťa...Čím skôr, tým lepšie...Akumulácia viacerých detí zabezpečí väčší rešpekt... To, že žena-dievča nemá podmienky nato, aby sa postarala o všetky svoje deti, sa už do úvahy neberie... Keď dieťa začne chodiť, stáva sa "samostatným"... Kým ešte nestojí na vlastných, starší už chodiaci súrodenec si ho vysadí na chrbát a stáva sa zaň zodpovedným... Takto získavajú skúsenosti mladé matky=dievčatá... T. Jurisová, Angola, 2012

  • Bez šance

    Bez šance

    V malých dedinách v Indonézii mnohé deti a ženy nemajú prístup ku vzdelaniu. Celý život strávia od detstva na poliach, pouličným predajom namiesto vzdelávania. Komplikovanejšie je to v moslimských krajinách, kde často ženy sú radené na druhé miesto. V starobe často nevedia čítať ani písať. Lokálni učitelia sa ich niekedy snažia naučiť aspoň napísať vlastné meno. Negramotnosť je veľkým problémom aj na ostrove Lombok, kde mnohí nerozumejú ani oficiálnemu jazyku a ovládajú len lokálnu reč. Fotografia je zo západného Lomboku, dedina Banyumulek. M. Candrakova, Indonézia, 2012

  • Kawah Ijen

    Kawah Ijen

    Jedna z najťažších prác na svete je ťažba síry z kráteru sopky Kawah Ijen na východe Jávy v Indonézii. Denne sa vyťaží okolo 12 ton síry, ktorú na svojich ramenách v košoch do kopca nesú 4 kilometre baníci. Ako ochrana pred nebezpečnými výparmi im slúžia často len jednoduché šatky pokvapkané vodou. Ich pľúca sú často poškodené a telá skrivené od ťarchy 80 kíl suroviny, ktorú vynesú na jeden krát. Fotografia vznikla v júni 2012. M. Candrakova, Indonézia, Jáva, 2012